Spolu s manželkou Luckou sme panelákové deti, takže sme vyrastali na sídliskách a s prácami okolo domu sme nemali veľmi skúsenosti. Jedinú skúsenosť, ktorú sme mali, bolo to, že sme chodili ako pubertiaci k starým rodičom pomáhať na záhradu. Ale určite to poznáte, že v tom veku o také činnosti nemáte veľký záujem a aspoň pre mňa bola práca v záhrade za trest. Ale ako pribúdajú roky, tak sa priority menia a po svadbe sme chceli opustiť panelákový život, tak sme začali hľadať náš vysnívaný domček, ktorý sa nám asi po roku hľadania podarilo nájsť.

Písal sa vtedy rok 2014 a s naším rozpočtom sme nemohli veľmi vyskakovať, ale aj napriek tomu sme našli domček s pekným rovným pozemkom za cenu v tej dobe 46 000 € s výmerou pozemku takmer 2 000 m2. Kúpa domu sa nezaobišla bez komplikácií, lebo vybavenie hypotéky nám trvalo od augusta do decembra a báli sme sa, že predávajúci od predaja upustia, lebo zatiaľ to bolo len na ústnej dohode, že budú čakať, kým si vybavíme hypotéku. My sme si len hovorili, že ak má byť ten dom náš, tak osud to zariadi a ten dom náš bude. 

Počas tohto obdobia, kým sa vybavovala hypotéka, tak sme sa chodili na domček pravidelne pozerať. Náš budúci domček bol jednopodlažný v tvare kocky s rozmerom 10 x 10 m a s valbovou strechou. Dom bol postavený v 70. rokoch, tak už mal čo-to za sebou. Súčasťou domu bola aj letná kuchynka a stodola, v ktorej predchádzajúci majitelia chovali hospodárske zvieratá, a bola tam aj latrína, nakoľko v dome nebol záchod. Aj napriek tomu všetkému sme vedeli, že ten dom je náš vysnívaný dom.

V decembri 2014 prišla správa, na ktorú sme dlho čakali, a tou správou bolo to, že nám schválili hypotéku. Dokonca sme dostali hypotéku pre mladých, čo bol úrok okolo 0,8 % oproti dnešným 3,5 %. Mrzí ma len, že sme si nedali fixáciu na 10 rokov, čo bolo vtedy s 1,5 % úrokom.

Nasledovalo odovzdanie kľúčov a v decembri v roku 2014 bol dom náš.